Osvienčim
Halloween v Osvienčime
Stráviť Halloween v Osvienčime sme sa rozhodli zámerne. 31.10.2010 tu končí hlavná sezóna a posledný deň bolo otvorené ešte do 17.00. Od novembra zatvárajú o hodinu skôr.
Na túto exkurziu sme sa nijako špeciálne nepripravovali. Na oficiálnych stránkach sme si pozreli otváracie hodiny a časové možnosti jednotlivých sprievodcov. Poľský a anglický sprievodca tu nie je problém, výpravy chodia každú pol hodinu. Nás zaujímal slovenský alebo český, ktorý je podľa údajov na stránke k dispozícii o 11.00 a o 12.00.
Osvienčim sa nachádza kúsok od Krakowa. Zo Slovenska sme vyrazili po diaľnici na Žilinu, odtiaľ na Čadcu a prešli hraničným priechodom do Poľska. V Poľsku sme diaľničnú známku nepotrebovali, väčšina cesty bola cez dedinky.
Po príchode do múzea sme si išli kúpiť lístky na sprievodcu a zostali sme nemilo prekvapení. Napriek informáciám na stránke, nebola možnosť slovenského alebo českého sprievodcu. Dosť nás to sklamalo, keďže robili sprievody v talianskom, španielskom jazyku a my ako susedná krajina sme tam svojho sprievodcu nemali. Vstup do múzea je bezplatný, avšak aby ste sa dostali do všetkých častí Birkenau I a Birkenau II je sprievodca nevyhnutný. Keďže ¾ našej posádky anglicky nehovorí, objednali sme si poľského sprievodcu s nádejou, že aspoň niečo budeme rozumieť. Dostali sme farebné označenie, ktoré sme si nalepili na rameno a prístroj so slúchatkami. Sprievodkyňa si nás vyhľadala podľa nálepiek – boli sme skupina asi 20 ľudí. Povedala nám číslo frekvencie, ktorú sme si všetci nastavili a už sme ju počúvali iba cez slúchatká.
Do areálu sme vstúpili ako kedysi vstupovali jednotlivý Židia. Nad hlavou nám visel známy kovový nápis „ Arbeit macht frei“, ktorý ako sme sa dozvedeli je pôvodný. Keďže počas vojny na tento pracovný tábor neútočili a nikdy nebol bombardovaný, vyzerá tam všetko ako kedysi. Okolo pracovného tábora je natiahnutý ostnatý drôt v dvojradoch. Vo vnútri boli v radoch a stĺpcoch postavené rovnaké murované domy, ktoré boli rozdelené podľa krajín - Talianski židia, Slovenskí židia, Rakúski židia a iní. Do tábora boli Židia deportovaní vlakmi z celej Európy, vrátane Grécka a Nórska. Koľajnice vlaku končili priamo v areáli a už podmienky vo vlakoch boli strašné. Do jedného vagónu natlačili niekoľko desiatok ľudí – množstvo z nich neprežilo ani cestu. Po príchode do Osvienčimu im zobrali všetky osobné veci a rozdeľovali ich na schopných a neschopných pracovať na základe jediného lekára, ktorý o tom rozhodol pohľadom. Deti a starí ľudia boli automaticky odsúdení do plynových komôr a odviedli ich iným smerom. Tí, ktorí boli schopní pracovať, odviedli inam. Vyzliekli ich, oholili im vlasy a celých ich postriekali prípravkom na dezinfekciu. Napriek tomu boli podmienky v tábore kritické, medzi väzňami sa šírili choroby a infekcie. Každého zaregistrovali odfotením a vytetovaním čísla na vnútornú stranu ruky a odvtedy to bola ich jediná identita. Dali im pracovný úbor, ktorý pozostával z nohavíc, košele a drevákov. Autentické výpovede ľudí, ktorí Osvienčim prežili, hovoria, že dreváky boli veľmi nepohodlné a odierali ich na nohy. Mnohí si ich pri presune do práce vyzúvali, aby si nespôsobili rany a nedostali infekciu. Každý tam totiž vedel, že ak nebude schopný pracovať, pri „ čistke“ sa dostane do plynových komôr – tie bývali niekoľko krát do týždňa. Skúste si teda predstaviť, ako im bolo, keď v Poľsku býva cez zimu aj mínus 15 stupňov a oni museli takto ľahko oblečení denne pracovať aj 13 hodín. Okrem zimy ich trápil aj hlad – dostávali maximálne kôrku z chleba na deň a na raňajky šálku kávy. Iné tekutiny a jedlo nedostali. Ak nepracovali v kuchyni alebo na iných miestach, kde si dokázali niečo ukradnúť, trpeli na podvýživu. V tábore nájdete množstvo fotiek mužov a žien, ktorí sa tu dožívali väčšinou 1 až 4 mesiace. Dlhšie tú tyraniu nevydržali. V jednej z budov je možné vidieť celú miestnosť vlasov, z ktorých mali v pláne vyrábať tkaniny, miestnosť plnú kufrov, topánok a iných hrôzu pripomínajúcich vecí, ktoré po Židoch zostali. V areáli Birkenau I sa nachádzali aj nemocnica, budova, kde sa robili pokusy na deťoch, či ženách, stojace väznice, či plynové komory. Keďže cieľom tábora bolo zbaviť sa Židov, pokusy na deťoch smerovali k vytvoreniu čistej rasy – tzn. snažili sa im zmeniť farbu očí na modro. Bolo to veľmi drastické a znamenalo to smrť pre mnoho detí. Na ženách sa tu vykonávali sterilizácie. Do tábora zvážali stále viac a viac Židov a vojnových zajatcov, čím prestalo byť v Birkenau I miesto a začala sa budovať Birkenau II. Problém začal byť aj so smradom a s odpratávaním tiel, ktorých bolo veľké množstvo. V Birkenau I je na pamiatku venovaný jeden dom slovenským židom, kde si môžete pozrieť aj výpovede ľudí, ktorí Osvienčim prežili.
Do Birkenau II sme sa presunuli autobusom. Z časových dôvodov sa tu budovy stavali drevené a podmienky tu boli ešte horšie. Plynové komory v tejto časti, ktoré lemovali koľajnice z každej strany boli na konci vojny na príkaz Hitlera zbúrané. Napriek tomu, že tento pracovný tábor sa vytvoril na príkaz Hitlera, sám osobne na tieto miesta nikdy nevkročil a celé to riadil z diaľky.
Osvienčim sa stal najväčším pracovným táborom v svojej dobe a svoju smrť tu našlo vyše 1.100.000 ľudí.
Rada:
Ak ste skupina 10 ľudí a viac osôb, slovenského sprievodcu je možné objednať dva týždne vopred . Ak vás je menej ako 10, ste individuálni návštevníci a sprievodca sa platí na mieste ( nie je možné si ho vopred objednať). Ako som ale písala, je možnosť len v talianskom, španielskom, nemeckom, poľskom, anglickom a francúzskom jazyku za 25 zlotých. Taktiež by som rada upozornila, že je vhodné vymeniť si Eura, lebo síce sa dá platiť kartou ale inak iba v poľských zlotých a to i na toalete.
Užitočné odkazy: